V období augusta na seba yzop lekársky púta pozornosť svojimi modrofialovými kvetmi a medovou vôňou na naše záhony priťahuje množstvo včiel a motýľov. Počas letných večerov strávených v záhrade si môžeme jeho príjemnú vôňu naplno vychutnať aj my.  

 Napriek tomu, že yzop v našich končinách nie je veľmi a známa korenina, jeho história je naozaj bohatá. Svedčia o tom aj zmienky v Biblii, kde sa spomínajú jeho dezinfekčné účinky. Dokonca aj jeho názov pochádza z gréckeho slova hyssopos a hebrejského Azob. V biblii sa yzop spolu s tymianom, mätou a majoránom používaný na očistenie duše od hriechu. Tiež sa používal na liečenie malomocných. Prvé zmienky o používaní yzopu v liečiteľstve sa nachádzajú v spisoch gréckeho otca medicíny Hippokrata.

 Do Európy ho v 9. a 10. storočí priniesli benediktínsky mnísi, ktorí ho začali pestovať v kláštoroch a používali ho pri príprave pôvodne benediktínskeho likéru Chartreuse. Tiež sa v minulosti bežne sadil na hroby. V ľudovej medicíne sa yzop využíva na liečenie prechladnutia, zachrípnutia, uľahčenie odkašliavania a pri tráviacich problémoch.

Pestovanie a zber

Yzop lekársky je kríčkovitá trvalka dorastajúca do výšky 50-60 cm. Je to svetlomilná rastlina. Ideálne stanovište je na neutrálnych alebo slabo zásaditých ľahkých pôdach, dobre zásobených vápnikom. Dobre sa mu darí na kamenistých pôdach. Rastlina nám na jednom stanovišti pri ideálnych podmienkach vydrží aj 20 rokov. Yzop máva väčšiu úrodu pri vyšších teplotách. S výsadbou treba počkať, kým prejdú posledné jarné mrazy. Usadená rastlina mimo vegetácie pomerne dobre znáša aj nižšie teploty. Ak teda necháme pred zazimovaním rastlinu vysokú približne 15 cm, nemusíme sa báť, že by nám v zime vymrzla. Rastlina sa bežne vysádza na spevňovanie svahov.

Yzop je vhodný vysadiť v záhrade vedľa kapusty, karfiolu alebo hrozna, pre ktoré je prospešný. Odpudzuje škodlivý hmyz a slimáky takže kapusta alebo šalát, ktorá bude vysadená v jeho blízkosti bude prosperovať. Naopak pre yzop je dobré ak bude rásť vedľa ružičkového kelu. Túto bylinku nie je vhodné pestovať vedľa reďkoviek.

Zdrevnatenú časť rastliny odstraňujeme skoro na jar čo najnižšie pri zemi. Rastlina nám pekne vyraší mladými výhonmi.

Výhonky dlhé približne 40 cm zbierame počas kvitnutia - v júni až septembri. Odrezky na sušenie viažeme do malých kytičiek a sušíme na tmavom suchom mieste alebo v sušičke pri teplote do 35°C. Yzop počas sušenia prichádza o svoju arómu, preto na varenie používame hlavne čerstvé výhonky.

 

Využitie

Listy aj kvety yzopu majú príjemnú korenistú vôňu. Chuťovo sú mierne horkasté. Práve pre svoju chuť sa pridáva sa do zeleninových aj ovocných šalátov, polievok aj niektorých koláčov. Pomáha pri trávení tukov, preto je vhodné pridávať ho do jedál z tučnejšieho mäsa a rýb. 

Známejší je čaj z yzopu s výraznou chuťou. Vyrobený je z kombinácie sušených listov a kvetov. Čaj zvykne mať mierne horkú chuť – môžeme si doňho na zjemnenie chuti pridať lyžičku medu. Odvar dobre pôsobí proti pľúcnym infekciám, astme, zlepšuje chuť do jedla a uvoľňuje vetry. Ak ho podávame studený, zabraňuje poteniu v období menopauzy a nočnému poteniu.

V kombinácii s lipovým kvetom a majoránom si môžeme vyrobiť výluh proti menštruačným bolestiam. Tento nápoj pijeme 2x denne dva dni pred začiatkom menštruácie.

Požívať yzop sa neodporúča tehotným ženám ani ľuďom s vysokým krvným tlakom. Taktiež by ste ho nemali užívať ak držíte diétu – zvyšuje totiž chuť do jedla.

Z kvetov sa získava esenciálny olej používaný v pri výrobe parfumov a kolínskej vody. Býva tiež prísadou do peny do kúpeľa.