Všetko čo potrebujete vedieť o pestovaní a využití mäty vo vašej domácnosti.

Mäta je nenáročná teplomilná trvalka pochádzajúca z južnej Európy a Stredomoria. História mäty siaha až do roku 1000 pred naším letopočtom, kedy ju používali Egypťania. Jej pomenovanie pochádza z gréckej mytológie, podľa riečnej nymfy Minthé. Zaľúbil sa do nej boh podsvetia Hádes a keď to zistila jeho žena, z pomsty Minthé premenila na rastlinu.

Najmä pre jej sviežu mentolovú aromatiku, chuť a liečivé účinky je mäta základom takmer každej bylinkovej záhradky. Používame ju ale aj ako okrasnú pôdopokryvnú trvalku. Z približne pätnástich pôvodných európskych druhov mäty sa najviac používa mäta klasnatá (Mentha spicata) a mäta pieporná (Mentha x piperita).

Pestovanie a zber

Pestovanie mäty nie je vôbec náročné. Stačí ak ju vysadíme na vhodné stanovište a budeme dostatočne zalievať. Potom už len stačí pravidelne zbierať úrodu, ktorú poskytne.

Má rada slnečné, alebo čiastočne zatienené stanovište v závetrí s dostatočne vlhkou, priepustnou pôdou. Veľmi dobre odoláva chladu – vydrží teploty až do -28°C, takže sa nemusíme báť, že by nám vymrzla. Stačí ak zastrihnutú bylinku zazimujeme napríklad drvenou kôrou alebo čečinou.

Pri sadení treba myslieť na to, že mäta sa veľmi rada rozrastá a mohla by nám prerásť okolité rastliny. Preto je vhodné pestovať ju v nádobách. Ak ju však pestujeme v záhone, nemusíme sa báť. Stačí ak rastline nájdeme ohraničený priestor, napríklad pri stenách, či chodníkoch. Ideálne by sa mäta mala každé tri roky presadiť na iné stanovište kvôli omladeniu.

Mätu môžeme zbierať od jari, keď výhonky dorastú do približne pätnásťcentimetrovej výšky a rastlinka je tesne pred kvitnutím. Neskôr ju môžeme opakovane zbierať v podstate počas celej sezóny. Ak chceme čo najvýraznejšiu chuť, je potrebné aby sme mätu zbierali pravidelne – mladé listy majú viac chuti ako tie staršie. Môžeme si spraviť zásoby na zimu – stačí, ak si nazbierané výhonky zviažeme do malých kytičiek, prípadne rozložíme na papier a dáme ich sušiť na suché miesto. Môžeme si uskladniť lístky v ľadových kockách, aby sme mali čerstvú zásobu vždy po ruke.

Použitie

Mäta má naozaj mnohoraké využitie. Stretneme sa s ňou v medicíne, gastronómii, či voňavkárstve.

Veľmi dobre vplýva na naše telo. Pomáha zmiernovať črevné kŕče, ukľudňuje podráždený žalúdok a povzbudzuje trávenie. Má taktiež antiseptické účinky. Pri zápaloch horných dýchacích ciest môže pomôcť inhalácia. Mätu používame aj na znižovanie vysokej telesnej teploty. Dokáže telo osviežiť a v krátkej dobe sa tak zníži telesná teplota o jeden až dva stupne. Vhodný na použitie je čaj, olej, či tinktúra.

Mätu ocení aj každý, kto rád používa bylinky v kuchyni, pretože má bohaté využitie aj v gastronómii. Čaj z mäty osvieži organizmus aj v letnom období, lístky potešia naše oko aj ako ozdoba na rôznych zákuskoch. Dobre sa kombinuje s inými bylinkami ako napríklad petržlen, kardamóm, bazalka, majorán, či oregano. Dodáva skvelú chuť nápojom, šalátom, bylinkovým maslám, používa sa do mäsových pokrmov a taktiež k strukovinám.

Pokiaľ máme problémy s hlodavcami, stačí miesto, kde sa zdržiavajú posypať lístkami mäty. Hlodavce majú citlivý čuch, čo zabezpečí, že sa z miesta vzdialia.